Limbo (XBLA)
[* 2010/limbo_00.jpg <]
**Starší čitatelia a hráči pri svojich spomienkach určite neraz zatláčajú nostalgickú slzu, keď im príde na myseľ fakt evokujúci spomienku na herné klasiky ich mladosti či detstva. Dva rozmery bohato stačili a prím pred technickou stránkou zohrávala hrateľnosť. Plošinovky dominovali a niektoré skvosty sú dodnes pokladané za neprekonané. Castlevania, Prince of Persia, Another World, tieto názvy asociuje hráčom titul Limbo. Hlavne je to tým, že sa jedná o skutočný hardcore titul so všetkým, čo k tomu patrí, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Limbo je krásnou reminiscenciou na doby, keď metóda pokus-omyl bola bežnou technikou prechádzania hier, jednotlivé pasáže hry bolo treba memorovať (popravde, väčšine Castlevania titulov táto vlastnosť ostala dodnes a aj dnes narobia aj skúseným hráčom problémy) a zomieranie bolo prakticky potrebné pre ďalší postup, nakoľko iba tak ste dokázali úplne presne zistiť ďalší postup.** Limbo, slovo pochádzajúce z latinčiny a označujúce hranicu, ale taktiež predpeklie, miesto, kam po smrti putujú duše nepokrstených detí v dôsledku prvotného hriechu. Alighieriho Božská komédia toto miesto nepopisuje nijak zvlášť vľúdne a presne to by sa dalo povedať aj o tomto titule. Miesto, kam sa dostáva hlavná postava je taktiež pre ňu neuveriteľným peklom. A určite v tejto súvislosti neprekvapí, že hlavnou postavou je dieťa. Dieťa znenazdajky zobudené uprostred tajomného temného sveta plného nebezpečenstva. Aj napriek tomu, že sa jedná len o tmavú siluetu postavy so svietiacimi očami, tak dostávate pod kontrolu jeden z najštýlovejších herných charakterov v rámci arkádových hier (o casual v tomto prípade nemôže byť reč).[* 2010/limbo_01.jpg *]
Hra nie je vôbec členená. Raz ju začnete a musíte ju hrať. Teda skôr prežiť, ako hrať. Dokonca celkovo ani nie je dlhá a mne osobne jej prejdenie trvalo pod 2 hodiny. No jej hlavná sila tkvie v tom, že ju budete hrať zas a znova. Či už kvôli achievementom, alebo kvôli vlastnému egu, aby ste si dokázali, že to predsa len dokážete aj lepšie. Prípadne hru môžete prechádzať aj dlhšie, ak sa vám náhodou nedarí a riešenia jednotlivých úloh nevidíte alebo vám nedochádzajú. Práve preto tá metóda pokusu a následného omylu (úprimne, vo veľkom množstve prípadov je ten omyl nutný, aby pri opätovnom pokuse mohol nasledovať úspech).
A to je pritom herná náplň vcelku triviálna. Ono ani hlavná postava toho veľa nezvláda a okrem chôdze a jednoduchej akcie nemôžete robiť už nič iné. Ale aj to bohate stačí na to, aby ste dali šedej kôre poriadne zabrať. Z úvodu sú pasce len jednoduché a slúžia na oboznámenie so svetom. Dozvedáte sa, že niečo chce vašu smrť a za nejakým účelom sa na tomto mieste nachádzate. Niečo temné vás prenasleduje a vám neostáva nič iné, len neustále pokračovať ďalej. Postupne však náročnosť rastie, hádanky naberajú širší kontext a k ich vyriešeniu už nepostačuje jednoduchá akcia, ale rôzne kombinácie mnohých činností. No a nakoniec na záver prichádzajú už aj gravitačné hádanky. A viete čo? Je to skvelé! Koncept hry vynikajúco funguje a nenudíte sa jedinú minútu gameplayu. Ba čo viac, hra vás poháňa vpred a nefrustruje (väčšinou). Určite k tomu prispieva aj veľmi dobrý checkpointový systém, ktorý nenúti opakovať vzdialenejšie pasáže. Jeden problém by tu však bol. Pokiaľ sa jedná o logické veci, tak všetko šľape ako má. Akonáhle však nastáva problém súvisiaci so skokmi a podobnými vecami, tak nastupuje mierna frustrácia. Desatiny milimetra často rozhodujú a v niektorých pasážach autori bazírujú na presnosti až príliš.
**Starší čitatelia a hráči pri svojich spomienkach určite neraz zatláčajú nostalgickú slzu, keď im príde na myseľ fakt evokujúci spomienku na herné klasiky ich mladosti či detstva. Dva rozmery bohato stačili a prím pred technickou stránkou zohrávala hrateľnosť. Plošinovky dominovali a niektoré skvosty sú dodnes pokladané za neprekonané. Castlevania, Prince of Persia, Another World, tieto názvy asociuje hráčom titul Limbo. Hlavne je to tým, že sa jedná o skutočný hardcore titul so všetkým, čo k tomu patrí, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Limbo je krásnou reminiscenciou na doby, keď metóda pokus-omyl bola bežnou technikou prechádzania hier, jednotlivé pasáže hry bolo treba memorovať (popravde, väčšine Castlevania titulov táto vlastnosť ostala dodnes a aj dnes narobia aj skúseným hráčom problémy) a zomieranie bolo prakticky potrebné pre ďalší postup, nakoľko iba tak ste dokázali úplne presne zistiť ďalší postup.** Limbo, slovo pochádzajúce z latinčiny a označujúce hranicu, ale taktiež predpeklie, miesto, kam po smrti putujú duše nepokrstených detí v dôsledku prvotného hriechu. Alighieriho Božská komédia toto miesto nepopisuje nijak zvlášť vľúdne a presne to by sa dalo povedať aj o tomto titule. Miesto, kam sa dostáva hlavná postava je taktiež pre ňu neuveriteľným peklom. A určite v tejto súvislosti neprekvapí, že hlavnou postavou je dieťa. Dieťa znenazdajky zobudené uprostred tajomného temného sveta plného nebezpečenstva. Aj napriek tomu, že sa jedná len o tmavú siluetu postavy so svietiacimi očami, tak dostávate pod kontrolu jeden z najštýlovejších herných charakterov v rámci arkádových hier (o casual v tomto prípade nemôže byť reč).
- hrateľnosť
- náročnosť
- art štýl
- atmosféra
- zvuky
- Vyžadovaná až neuveriteľná presnosť
- Dĺžka hry