Homefront
Keď som sa dostal k tejto hre z domáceho amerického prostredia, nečakal som nič viac ako nepodarený klon Black Ops zo série Call of Duty. V recenziach poväčšinou lietali čísla málinko nadpriemerne a to veru takémuto titulu príliš nesvedčí. Po dohraní síce nie som bohvieako nadšený, ale je to prinajhoršom priamy konkurent Call of Duty a v hocičom predčí podľa mňa nepodarený Medal of Honor. Ach tie klony.
Ale čo je lepšie na oddych ako si zapnúť takýto tunelovitý titul a len tak strieľať, občas si vypočuť diskusiu a neriešiť otázky typu: „A kam teraz?“ Pravda, už po treťom takomto titule mám chuť na iný typ hry alebo aspoň nejaký Half-life, kde to predsa len nebolo také „go and shooting“. Ale aby som nešiel len okolo horúcej kaše. Homefront predčil moje očakávania a stal sa takým Čiernym Petrom na voľný čas. Teda čo sa singleplayeru týka. Multiplayer je iná káva a tam by sa mali hráči spomínanej série Call of Duty presunúť aspoň na chvíľku. Väčšie mapy, voľnosť... no proste to je pre vojaka amatéra väčšia skúsenosť.
Homefront sa ale nijak nevymyká zo škatuľky: Tunelovité FPS. Proste jedinou vašou starosťou je ísť dopredu, plniť rozkazy a strieľať. Občas sa skryť za prekážku, prekvapiť Kórejca a zabiť. Nič viac, nič menej. Väčšinou. Neskôr sa síce dostanete ku kormidlu vrtulníka, ale aj tam je to isté, len v ružovom, ehm, lietajúcom. Každopádne sme sa bavili a to hlavne príbehom, ktorý až na jeden nepochopiteľný zvrat v tretej tretine hry bol výborný. Resp. lepší ako u konkurencie.
Príbeh je totiž prozaický. Po roku 2025 totiž Spojená Kórea za pomoci ovládnutého Japonska (chudáci deti vychádzajúceho Slnka) zaútočí na USA. A veľmi, veľmi úspešne. Čo to však znamená pre Američanov? No... Koncentračné tábory, úmrtia nevinných obetí a podobne. A túto stresujúcu atmosféru sa podarilo tvorcom aj predošlého Frontlines: Fuel of war navodiť excelentne a občas sme si pripadali ako v City 17 z Half-life 2. A to sa len tak hocikomu nepodarí.
Neskôr sa z hry síce stane typické a dalo by sa povedať nudné "Choď a strieľaj", ale aj tak je to iné v americkom väčšinou domácom prostredí. Zaujali ma interiéry, budovy a proste sa to autorom podarilo na jedničku.
Najväčším záporom celej hry je akoby osekaný príbeh a kratučká hrateľnosť. Nie je to síce 3,5 hodiny, ako spomínalo mnoho sklamaných recenzentov, ale 5 hodín, tak ako má približne aj Black Ops (ktorý bol mimochodom podľa mňa tiež dobrý). Ale aj tak je to na takúto hru málo. S témou invázie Kórejcov, hlavne po tak podarenom úvode a premyslení, sa dal zvládnuť lepšie a hlavne napísať dlhší scénar. Možno by nezaškodila aj nudnejšia pasáž. Kto vie.
Ďalšou slabinou je hrateľnosť a to hlavne bugy a chyby engine. Síce beží Homefront na Unreal 3 Engine, ale je to veľmi slabo vidieť, hranaté textúry, prepad fps a podobne. Prípadne občasné pády hry a hlavne také záležitosti ako nepriestrelný vzduch v okolí stromu či iného predmetu. Strieľal som do Kórejcu a bol som v tom, že som mu dal pár headshotov, a on ma o pár sekúnd zastrelil. A to sa nestalo jediný raz.
Grafická stránka je teda podpriemerná a vyzerá horšie ako hocijaký trojročný titul. Jediné, čo je krásne na celej grafike, je také reálnejšie nasvietenie, ktoré hre svedčí a je z nej vidieť to utrpenie domácich ľudí. Aj keď my v redakcii žiadne utrpenie Američanov nechceme.
Zhrnuté a podčiarknuté, spolu s podareným ozvučením a celkou inteligentnou AI je Homefront podarená alternatíva pre obľúbencov žánru, a tým nemyslíme FPS, ale tzv. tunelovité FPS. Pre ostatných sú tu myslím iné podarenejšie tituly. Niečo mi šepká do uší, že ním je aj nový Crysis.
Homefront |
| Výrobca | Kaos Studios, Digital Extremes (PC) |
| Vydavatel | Microsoft G. Studios/ Sony C. Ent. |
| Žáner | FPS |
| HW nároky | CPU DC 2,4 GHz, RAM 2 GB, HDD 10 GB, NVIDIA GeForce 7900GS / ATI Radeon 1900XT |
| Cena | 34,99€ |
| Lokalizácia | Áno, české titulky |
| Platformy | PS3, Xbox360, PC |
| Hodnotenie |
70% |
| Plusy |
|
| Mínusy |
|
eJ