Crysis 2
Pokračovanie významnej nemeckej značky sa nesie v duchu intenzívnejšieho zážitku a to v každom smere. Či sa to týka lepšieho príbehu, ktorý je síce stále chodiace klišé, alebo zážitkov, ktorých počas približne osem hodín intenzívneho hrania zažijete. Crysis 2 tak už nie je iba reprezentantom kvalitného engine a prenádhernej grafiky, ale aj kvalitnej hrateľnosti, ktorá občas pripomínala hit menom Call of Duty alebo dokonca aj vyhlásený Half-life 2.
A to už je niečo, čo si zaslúži pozornosť. Hlavne v čase krátkych a repetetívnych kampaní v FPS tituloch. Nie sme síce odporcami, ale občas sa musí spraviť výnimka. A výnimka v podobe záchrany New Yorku v Nano-suite sa ponúka ako najlepšia čerešnička na torte. A to extra chutnej.
Ale aby sme to neprechválili, Crysis 2 rozhodne nie je dokonalou FPS, len v čase opakujúcich sa princípoch poteší, tak ako nedávno potešil Bulletstorm. Proste prináša svieži vánok do titulov ako Medal of Honor a už spomínaný Call of Duty. Ale ako sme taktiež spomenuli, ani Crysisu sa nevyhli prvky vyššie menovaných titulov. A čuduj sa svete, boli to tie najnudnejšie pasáže.
Nič sa nevyrovná pasážam, kde vďaka neviditeľnosti kosíte pomalým tempom jedného mimozenšťana za druhým. Plížite sa a pomocou tlmiču odstraňujete hlavy ešte donedávna rozmýšlajúcich NPC. Inokedy môžete zvoliť cestu Johna Ramba a vybrať si brnenie na svojom obleku a kosiť nepriateľov štýlom "Jedna strela do hlavy, jedna smrť" a niekedy dokonca aj dvoch naraz. Tým tempom však občas prichádza smrť "ráz naráz". Občas sa na bojisku zjaví nejaký ten tank či iné vozidlo. Prejdete v ňom na druhú stranu a dokonca na splnenie úlohy nemusíte ani vystreliť. A to sa nám na Crysis 2 páčilo najviac. Veľké množstvo úloh ide v FPS splniť bez strieľania.
Nudnejšia už bola voľba úloh, ktoré sa zväčša zameriavali na rozkazy typu „choď a zapni tlačidlo“. Alebo nás zarážala až tupá poslušnosť Alkatraza, ako sa hlavný hrdina volá. Je nemý (okrem jednej vety v závere hry), keď sa ho niekto niečo opýta, tak je ticho alebo odpovie niekto iný. No proste hotový Gordon Freeman. Ale na rozprávanie príbehu o Prorokovi a záchrane nielen New Yorku to stačí.
Príbeh celkovo prekvapí svojimi zvratmi, ktoré prichádzajú v momentoch, kedy si už myslíme, že bude koniec hry. A to sa naposledy podarilo prvému Bioshocku. Takže, dávame dole nanosuit a tlieskame, aspoň na chvíľku. Na druhej strane nás nudnosť a opavaná zábava niektorých princípov doslova nudila a hrali sme ďalej vážne len preto, že sme chceli vedieť, čo bude ďalej. A nezachránila to ani možnosť neviditeľnosti a tichý zábavný prechod cez nepriatelov.
Možno sme už rozmaznaní, ale koho baví vkuse dookola to isté? Ale len tak strielať, i keď stále v krásnej grafike, môže prísť niekomu nudné, a tak hra trpí nedostatkom nových nápadov, o ktorých v sci-fi nemusí byť predsa núdza. Bioshock je toho dôkazom. Ale celkovo sme spokojní. Môžete napríklad vylepšovať nanosuit za nazbierané jednotky z mŕtvych tiel mimozemskej civilizácie a pridávať tak nejaké tie schopnosti a pridané možnosti útoku. Napríklad útok päsťou zo skoku a podobne. Vyzerá to efektívne, ale už menej použiteľne.
RPG prvky v FPS ako Crysis sedia dosť dobre. Poteší taktiež možnosť výberu mieridla na zbrani či aktivovanie tlmiča. A samozrejme nejaké tie iné kozmetické zmeny. Hráčov prvého dielu môže potešiť lepšie a intuitívnejšie využitie obleku. Na rýchly beh tentokrát stačí podržať „shift“, na silný útok podržať iné tlačidlo. Jediné dve schopnosti, ktoré musíte aktivovať tzv. ručne je neviditeľnosť a brnenie. Obe spotrebovávajú energiu, ktorá sa však pomerne rýchlo dopĺňa.
Okrem vcelku podarenej kampane pre jedného hráča obsahuje, ako to už býva zvykom, Crysis 2 aj multiplayer. Je funkčný, zábavný a krásne spracovaný. Hlavne poteší možnosť využívania vysokých skokov a vertikálnej stratégie či možností nanosuitu. Čo však nepoteší, je celková kópia Call of Duty. A to zachádza až do úplnych detailov. Keby sme nemali v rukách schopnosti obleku a prenádhernú grafiku, tak ani nevieme, ktorú hru to vlastne hráme.
No a grafické spracovanie je, ako sme už spomínali, prenádherné, no v mnohom je na tom slabšie ako prvý diel. Už žiadna pokročilá fyzika či ničenie domov. Síce tu stále môžete zničiť strom či rozbiť auto, ale celkovo je vidieť zjednodušovanie. A to troška zamrzí. Takisto chýba Direct X 11, ktorý sa u titulu ako je Crysis očakával. Dokonca bol aj sľubovaný. Ale čo, aj tak hra krásne vyzerá, a čo je hlavné, aj na slabších prístrojoch sa hýbe na plynulom počte fps. Na autorovej trojročnej mašine ide plynulých 50 fps pri full HD rozlíšení. A to je predsa dobré meno. Dalo by sa povedať, že je to jedna z najkrajších hier, čo sa týka vizuálnej stránky, na počítači. Zamrzí však fyzikálna stránka a v tomto smere už je na svete množstvo konkurencie.
Poteší ale hudba od tímu skladateľa Hanza Zimmera, ktorá naozaj vie navodiť tú správnu atmosféru. Už v menu sa opakujú tóny atmosféry presne zapadajúcej do deju, ktorý je depresívny, smutný, no plný nádeje a už len kvôli záverečnému videu sa oplatí stráviť pár hodín vo svete binárneho kódu. Odporúčame!
Crysis 2 |
| Výrobca | Crytec |
| Vydavatel | Electronic Arts |
| Žáner | FPS |
| HW nároky | Intel Core 2 Duo, 2 GB RAM, Nvidia 8800 GT, HDD 9 GB |
| Cena | 39,99€ |
| Lokalizácia | Áno, české titulky |
| Platformy | PS3, Xbox360, PC |
| Hodnotenie |
84% |
| Plusy |
|
| Mínusy |
|
eJ
dotaz
Kterou máš raději? Jedničku nebo dvojku?
oba díly jsou výborné
Crysis 2 bych označil po dlouhé době za opravdu zábavnou FPS střílečku. Všechny ty Call of Duty a Medalové a jiné válečné "rychlovky" na pár hodinek se mi nějak znechutily. Crysis 2 nejenže vydrží dlouho, skvěle se hraje, úžasně vypadá, ale připomene svým herním stylem Halflife 2. Trochu jsem se obával výměny džungle za New York, ale změna prostředí tomu jen prospěla. Každopádně oba díly jsou na stejné, velmi vydařené, úrovni. Jakmile bude patch na Direct X11, kupuju novou grafiku:-)